Lazar Pavol

Na mnohé komentáre na Facebooku v spojitosti s rokom 1968 som musel jednoducho zareagovať aj napriek nedostatku času.

Málokto dokáže objektívne vnímať historické udalosti a ich súvislosti.
To, že sme boli súčasťou východného bloku nebolo žiadnym požehnaním ani ako to, že sa po jeho rozpade stala Amerika hegemónom sveta. Zažehnanie kontrarevolúcie obsadením Československa v 68. by bola v priamom rozpore s Jaltskou konferenciou a obdobné aktivity po západnej Európe by roztočil aj Sovietsky zväz (v západnom Nemecku nepretržite monitorovala tieto možnosti vychodonemecká STASI). Obe strany studenej vojny sa snažili oslabovať akokoľvek svojho nepriateľa, vrátane politického nátlaku. Ale držme sa faktov. Pre porovnanie, v Maďarsku v roku 1956 vzniklo celonárodné povstanie, ktorého hlavným cieľom bolo dostať Maďarsko spod vplyvu okupácie ZSSR (najmä vystúpiť z Varšavskej zmluvy a získať neutralitu). Ak porovnáme „opodstatnenosť“ zásahu vojsk v týchto dvoch prípadoch je zrejmé, že sme Maďarom s tou našou „revolúciou“ nesiahali ani po kotníky.

V roku 1968 si len upevnil Sovietsky zväz svoje postavenie v socialistickom Československu, v ktorom prebiehali nežiadúce reformy. Prebehlo zatknutie vedúcich predstaviteľov ČSR, prst sa dvíhal primárne k Alexandrovi Dubčekovi, ktorý po svojej kritike v roku 1967 vystriedal na poste 1. tajomníka ÚV KSS Novotného (prezident ČSR Novotný bol dovtedy súčasne aj vo funkcii tajomníka ÚV KSS). Za pozývacím listom pre armádu Sovietskeho zväzu stáli práve podporovatelia Antonína Novotného (v marci 1968 abdikoval z funkcie prezidenta a stiahol sa z pol. života) Biľak, Indra a ďalší. Takže na obsadení sa podpísali aj vnútrostranícke intrigy.

Pre objektívnosť je potrebné uviesť, že napĺňanie akčného plánu Pražskej jari naozaj znamenalo razantné uvoľnenie komunizmu a niektoré prvky boli pre niektorých komunistov neakceptovateľné. Obdobne to hodnotili viacerí najvyšší predstavitelia krajín Varšavskej zmluvy, aj preto prebiehali mnohé rokovania priamo s nimi, či s ich delegátmi ešte pred vpádom vojsk. Že sa však nejedná o žiadnu kontrarevolúciu však muselo byť zrejmé všetkým. Úspešné uvoľnenie by však mohlo motivovať ďalších komunistov u našich susedov k iniciatíve podobných zmien a tak ho mnohí hodnotili ako hrozbu, primárne samozrejme tí, ktorí za svoju pozíciu ďakovali aj podpore z Moskvy.Nie je žiadnym tajomstvom, že aj kvôli vykonštruovanému zdôvodneniu odmietli účasť Rumunsko a Juhoslávia (jedine Titova Juhoslávia vedela vyjadriť svoj nesúhlas Moskve, ba dokonca vošla aj do sporu so Stalinom, ktorý viedol východný blok tvrdou rukou až do smrti v r. 1953).

Je potrebné vidieť objektívne pozitíva tej doby, ale aj negatíva a úskalia. Pokiaľ budeme nepretržite prelietavať od mantinelu k mantinelu a vidieť všetko čiernobielo (toto sú tí najlepší, bezchybní a títo zosobňujú len to najväčšie zlo vo všetkom) nebudeme vedieť zhodnotiť nič a nikam sa nikdy neposunieme. Dnes v noci som sa stretol s mnohými komentármi, v ktorých ľudia obhajovali zastavenie spomínanej kontrarevolúcie vojskami Varšavskej zmluvy. Že na základe vojenského obsadenia Československa v roku 1968 vojskami Varšavskej zmluvy došlo k ochrane bytov, družstiev, škôl a nemocníc pred krádežou západu je jednoducho ilúzia!
Dubček bol komunistom a zostal ním až do svojej smrti, o žiadnej kontrarevolúcii nesníval. Tým, ktorí sú až nepríčetne traumatizovaní týmto zásahom, po ktorom ostali vojenské jednotky sovietskeho zväzu až do roku 1991 však odkazujem, že napríklad tie americké vojenské jednotky z Nemecka neodišli doposiaľ (sú tam od ukončenia 2. sv. vojny) a od 90. rokov expandujú do ďalších krajín sveta, občasne vojensky bez akéhokoľvek mandátu, čo považujem aj za primárne príčiny súčasnej nestability v Európe a vo svete.

Zdroj foto:Mikuláš Gažo (súkr. zbierka J. Šedivého) https://bratislavskerozky.sk/nikdy-neposlany-list-z…/Koláž foto: Pavol Lazar