V sobotu sme si pripomenuli 135. výročie narodenia Dr. J. Tisa, prvého prezidenta SR. Ako v 90. rokoch prebiehala glorifikácia, v dekáde posledných 20. rokov prebieha naopak razantná dehonestácia jeho osobnosti. O objektívne posúdenie historických súvislostí spätých s pôsobením a funkciou prezidentského úradu v ťažkých chvíľach 2. svetovej vojny nemá žiadna politická strana s výnimkou ĽS Naše Slovensko záujem. Dokonca aj historici, ktorí nestranne hodnotili kroky pána prezidenta v kontexte danej doby a situácie v Európe si svojimi objektívnymi závermi priniesli zosmiešňovanie, útoky, niektorých to stálo ukončenie publicistiky a v niektorých prípadoch i stratu zamestnania (najznámejšíc napr. Martin Lacko, PhDr.,PhD. zo Slovenskej akadémie vied).
Slovenský národ sa doposiaľ nevie vysporiadať so svojou históriou, ktorá je vždy prekrúcaná podľa korektných potrieb aktuálnych najsilnejších politických síl. Taká je žiaľ realita. Aspoň vencom a krátkou diskusiou v blízkosti jeho rodiska sme si pripomenuli zabudnuté fakty z jeho pôsobenia, rozprávali sa o menej známej literatúre, ktorá nadväzuje na vtedajšiu situáciu na Slovensku. Nasledovalo pracovné stretnutie, kde sme sa ešte predsa len vrátili k osobnosti 1. prezidenta v spojitosti so situáciou ohľadne ulice v obci Varín. Jednostranný pohľad na všetky kontroverzné témy však vedie k úplnému rozpolarizovaniu spoločnosti. Dianie na Ukrajine od roku 2014 až po súčasnosť je toho jasným príkladom. Následne sa selektuje časť obyvateľstva rázne až fanaticky proti všetkému čo zaznie v politicky korektných médiách, druhá strana naopak pestuje bezbrehú nenávisť voči celej alternatíve, ktorej sa dá tiež toho veľa vytknúť..
Slováci, Slovenky, tiahneme spoločne od mantinelu k mantinelu. Zamyslite sa prosím nad tým, komu tento stav vždy osoží.
Pavol Lazar
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=647922466821387&id=100048109193535